Neviete si rady s tým ako najlepšie nakŕmiť vaše bábätko? Nech robíte, čo robíte, neprestáva plakať? Sme tu pre vás. V našej poradni sa vám pokúsime poradiť s vašim problémom.
Konzumácia alkoholu sa v tehotenstve rozhodne neodporúča, a to v akomkoľvek množstve, pretože existuje veľké riziko negatívneho vplyvu na vývoj plodu. Síce sa v niektorých diskusiách a odporúčaniach určité množstvo alkoholu toleruje, otázkou však je, čo je to malé a bezpečné množstvo a či tehotnej žene prináša toľko pozitívneho na úkor zdravia dieťaťa. Alkohol je takisto nositeľom značného množstva energie, ktorou je oveľa lepšie prijímať zo zdravých potravín.
V tehotenstve platia všeobecné zásady, ktoré je vhodné dodržiavať aj za bežných podmienok. No v tomto období je viac než inokedy vhodné viac sa zamerať na svoje telo a poskytnúť mu to najlepšie. V každom prípade sa vyvarujte nadmerného príjmu tučných potravín a aj tých, ktoré obsahujú veľa soli, resp. skrytú soľ. Tá prispieva k väčšiemu zadržiavaniu vody v tele, čo môže okrem iného zapríčiniť aj opuchy nôh. Z potravín s vysokým obsahom soli sú to napr. údeniny, slané pochutiny ako chipsy, slané oriešky, rôzne dochucovacie omáčky, kečupy, sójové omáčky, neodporúčajú sa ani zrejúce syry s ušľachtilou plesňou, nakladané syry a pod. Tehotné ženy by sa mali takisto vyvarovať nadmernej konzumácii kávy. Vzhľadom na obsah kofeínu sa odporúčajú 2 – 3 šálky denne. Podobne je to aj s konzumáciou čierneho čaju a nápojov s obsahom kofeínu (energetické nápoje). Zo zdravotného hľadiska je ďalej žiaduce obmedziť či úplne prestať fajčiť. Zdravotné rizika spojené s fajčením sú všeobecne známe. Fajčenie je spájané s poruchami vývoja plodu, a to platí nielen pri aktívnom fajčení, ale aj pre pasívne fajčenie pri pobyte v zafajčených priestoroch. Podobne je to aj s konzumáciou alkoholu v období tehotenstva, ktorý sa v žiadnom prípade neodporúča. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj plodu, je stres. Ten síce priamo nesúvisí s výživou, ale je potrebné sa ho maximálne vyvarovať. V období tehotenstva, ale aj v období plánovania tehotenstva je veľmi dôležité byť čo najviac v pokoji, nestresovať sa a pristupovať k životu a všetkému, čo prináša, maximálne pozitívne. V stresových situáciách telo vyplavuje obranné látky, ktoré môžu mať negatívny vplyv na správny vývoj plodu a tým aj na bábätko.
So správnym stravovaním by ste mali začať čo najskôr bez ohľadu na to, či plánujete bábätko, alebo nie. Je to veľmi prospešné pre náš organizmus a celkový životný štýl. Správnym stravovaním dostávame do tela všetky dôležité živiny v potrebnom množstve. V prípade plánovaného tehotenstva sa odporúča začať so „správnejším“ stravovaním a úpravou denného režimu aspoň 3 MESIACE VOPRED. Organizmus má tak dostatok času vyrovnať sa a zaistiť si stabilnú a optimálnu hmotnosť. S tým súvisí aj celková zmena životného štýlu. Žena by mala byť viac v pokoji, fajčiarky by svoj zlozvyk mali určite obmedziť alebo lepšie úplne vypustiť. Takisto sa odporúča obmedziť nadmernú konzumáciu kávy a čierneho čaju a v rámci pitného režimu si zaistiť dostatočný príjem čistej vody, resp. striedať bylinné čaje. Dostatok ovocia a zeleniny, mäsa či obilnín by mal byť samozrejmosťou. Zabúdať by ste nemali ani na dostatočnú konzumáciu rýb, najmä tučných, ktoré sú výborným zdrojom omega-3 polynenasýtených mastných kyselín. Tie sú dôležité pre správnu funkciu mozgu a očnej sietnice. Obmedziť by ste mali sladké a sýtené nápoje, sladkosti a, samozrejme, alkohol. Užívanie akýchkoľvek liekov je vhodné konzultovať s ošetrujúcim lekárom.
V tehotenstve sa v prvom rade odporúča zaistiť kvalitnú a pestrú stravu. Akékoľvek doplnky stravy sú určené iba na doplnenie chýbajúcich vitamínov, minerálnych látok alebo v prípade, že nie je možné zaistiť adekvátnu stravu. Gravimilk obsahuje 20 % dennej odporúčanej dávky obsiahnutých vitamínov a minerálnych látok. V kombinácii s ďalšími doplnkami stravy a dennou bežnou stravou môže dochádzať k navýšenému príjmu niektorých vitamínov a minerálnych látok. Kombinácia sa teda neodporúča. V každom prípade je užitočné konzultovať používanie vitamínových doplnkov stravy s ošetrujúcim lekárom.
Je možné povedať, že ide o mix genetických predispozícií a stravovacích návykov, ktoré si bábätko osvojuje v brušku. Bábätko sa zoznamuje s najrôznejšími chuťami tým, ako vdychuje plodovú vodu, ktorá pomáha utvárať jeho pľúca a tráviaci systém. Do nej prechádza všetko, čo mamička zje a vypije. Hovoríme o počiatku utvárania chuťových preferencií pre určité potraviny, ktoré bábätko neskôr rozpoznáva takisto v materskom mlieku. Aj z toho dôvodu sa neodporúča dramaticky meniť stravu po pôrode. Bábätko totiž môže odmietať materské mlieko, v ktorom nerozpozná známe chute z bruška.
Deti rozoznávajú rôzne chute už v brušku. Zhruba od 6. mesiaca tehotenstva bábätko rozlišuje, či je plodová voda sladká, horká alebo kyslá. Čerstvo narodené deti majú dokonca o tisíc chuťových pohárikov viac než dospelí, a to obdivuhodných 10 000. Tie však, ako deti rastú, postupne zanikajú. Nie je tak žiadnym prekvapením, že dojčatá spoľahlivo spoznajú rozdiel medzi materským mliekom a dojčenskou výživou. To však nie je všetko! Prostredníctvom materského mlieka môžete vášmu dieťatku pripraviť celý rad silných chuťových zážitkov.
Strava v tehotenstve by mala byť bohatšia a pestrejšia než u netehotnej ženy. Predovšetkým je potrebné klásť dôraz na dostatočné množstvo základných živín, t. j. bielkovín, tukov a cukrov, ale aj tzv. ochranných látok, ku ktorým radíme vitamíny a minerály. Bolo preukázané, že nedostatočný, ale zároveň aj nadmerný príjem potravy a nerovnomerné zastúpenie jednotlivých zložiek môže mať nepriaznivý vplyv na vývoj plodu, ale aj zdravotný stav ženy a dokonca aj na schopnosť dojčiť. Odporúčaný denný energetický príjem tehotnej ženy by mal byť približne 2 400 kcal. V prípade, že je energetický príjem nedostatočný, hrozí predčasný pôrod, vývoj plodu môže byť oneskorený a môže mať nízku pôrodnú hmotnosť. Naopak, nadmerný energetický príjem v tehotenstve je spájaný s vyšším výskytom tehotenskej cukrovky, vysokým tlakom a preeklampsiou. Nesúvisí však s vyššou pôrodnou hmotnosťou novorodenca. Tú ovplyvňuje východisková hmotnosť matky, a nie jej hmotnostné prírastky v tehotenstve.
Podľa posledných odporúčaní nie je dôvod, aby dojčiaca mamička akokoľvek obmedzovala svoj jedálniček. Dôležitá je pestrá a vyvážená strava. Najlepšia rada je jesť všetko, čo mamičke chutí. Panuje všeobecné presvedčenie, že vylúčením nadúvajúcich potravín (brokolica, karfiol, fazuľa, hrach, cesnak, cibuľa a ďalšie) z jedálnička predídu mamičky bolestiam a nadúvaniu bruška u dieťaťa. Potvrdilo sa však, že tieto zložky potravy do materského mlieka neprechádzajú a na plynatosť u dieťaťa tak nemajú vplyv. Pokiaľ sa však domnievate, že určitá potravina spôsobuje vášmu dieťatku problémy, je možné ju na čas z jedálnička vylúčiť a po čase sa k nej opäť v malom množstve vrátiť.
Plne dojčené deti do 6 mesiacov nepotrebujú dostávať vodu, keďže materské mlieko zaisťuje dostatočný pitný režim. Iba v prípadoch, keď panujú horúce dni alebo pri horúčke a hnačke sa odporúča po konzultácii s pediatrom podávať malé množstvo prevarenej a na cca 37 °C schladenej dojčenskej vody. Dojčatá, ktoré od ukončeného 4. až 6. mesiaca začínajú s príkrmami, či nedojčené deti na náhradnej mliečnej výžive, by mali začať dostávať vodu a postupne si tak zvykať na pravidelný pitný režim. Odporúča sa začínať s 1 – 2 lyžičkami prevarenej a na cca 37 °C schladenej dojčenskej vody 1× až 2× denne. Voda by v žiadnom prípade nemala nahradzovať materské mlieko alebo náhradnú mliečnu výživu. Takisto pri príprave náhradnej mliečnej výživy dodržujte návod na prípravu a nepridávajte mliečny prášok či vodu vo väčšom množstve, než sa odporúča. Aj nadmerné množstvo podávanej vody sa totiž môže negatívne odraziť na zdravom raste a vývoji dojčaťa.
Každá dojčenská výživa má špecifickú chuť a zloženie. A keďže je tráviaci trakt dojčaťa veľmi citlivý, môže bábätko na zmenu dojčenskej výživy reagovať rôznymi spôsobmi, ako napr. zmenou farby a konzistencie stolice, drobnými tráviacimi problémami alebo aj plačom. Pokiaľ vaše bábätko neprospieva, poraďte sa o zmene mliečnej výživy so svojím pediatrom alebo odborníkom na výživu.
V prvom rade je potrebné starostlivo sledovať možné prejavy alergie u dieťaťa starostlivejšie, než je to u dojčaťa bez rizika vzniku alergie. A pokiaľ sa prejav alergie objaví, potravinu vysaďte a poraďte sa s pediatrom. Ukazuje sa, že podstatnú rolu v otázkach vzniku, resp. prevencie potravinovej alergie hrá dojčenie, a to aj v období, keď začínate s príkrmami. V prípade, že sa rozhodnete v období prvých 6 mesiacov života vášho dieťaťa nedojčiť, pridávajte všetky nemliečne príkrmy rovnako, ako sa odporúča u všetkých bábätiek. V súvislosti s poslednými štúdiami sa odporúča neodkladať zavedenie potenciálnych alergénov do dojčenskej stravy. Začnite preto so zavádzaním lepku, vajec, pšenice či rýb do stravy v malom množstve medzi ukončeným 4. a 7. mesiacom života. V tomto období hovoríme o tzv. imunologickom okne, v ktorom je imunitný systém dieťaťa schopný navodiť namiesto alergie potravinovú toleranciu. Zvyšuje sa tak pravdepodobnosť, že sa alergii celkom vyhnete.
Spoľahlivým vodidlom pre zistenie, či sa vášho dieťatka týka zvýšená pravdepodobnosť vzniku potravinovej alergie, je dedičnosť. V prípade, že jeden z rodičov alebo aspoň jeden súrodenec trpí akoukoľvek formou alergie, spĺňa dieťa kritériá pre zaradenie do kategórie „dieťa s rizikom vzniku alergie“. A platí, že čím viac atopikov v rodine, tým je toto riziko väčšie. V prípade, že obaja rodičia trpia rovnakou formou a prejavmi alergie, je táto pravdepodobnosť dokonca až 80 %. Pokiaľ sa vás týka zvýšené riziko vzniku potravinovej alergie, je na mieste zaviesť v maximálnej možnej miere preventívne opatrenia, ktoré vzniku alergie pomáhajú zabrániť. Je však dobré si pripomenúť, že prevencia neznamená iba absolútne vyhýbanie sa potenciálnym alergénom, ale ich správne načasované zaraďovanie do stravy. Početné štúdie z posledných rokov totiž nepotvrdili, že odďaľovanie alergénov vedie k zníženiu výskytu alergie u detí.
V prvom rade sa poraďte s vaším pediatrom alebo odborníkom na dojčenskú výživu. Na trhu existuje celý rad kvalitných produktov počiatočnej mliečnej dojčenskej výživy a s výberom tej najvhodnejšej vám kvalifikovane poradí práve detský lekár. Počiatočná dojčenská výživa obsahuje všetky látky potrebné na výživu dojčiat, medzi inými napr. nukleotidy, probiotickú vlákninu, nenasýtené mastné kyseliny. Hladina vitamínov a minerálnych látok je navyše vždy prispôsobená veku a telesnej hmotnosti novorodenca. Pokiaľ sú v rodine časté alergie, je možné, opäť po porade s pediatrom, zvoliť hypoalergénny variant. Tieto tzv. HA mlieka sú určené pre dojčatá s rizikom vzniku alergie na bielkovinu kravského mlieka, u ktorých sa táto alergia dosiaľ neprejavila. Pokiaľ už bola u dieťaťa alergia diagnostikovaná, je potrebné opäť po porade s pediatrom voliť špeciálne výrobky na to určené. Mliečnu výživu je potrebné pripravovať vždy čerstvú a do čistej sterilizovanej dojčenskej fľaše. Zvláštnu pozornosť venujte čistote cumlíkov, ktoré pred prvým použitím vyvarte a po použití čo najskôr starostlivo umyte. Teplota mlieka by mala zodpovedať telesnej teplote, čo si môžete ľahko overiť napríklad kvapnutím výživy na vnútornú stranu zápästia. U nedojčených detí sa pravidelnosť kŕmenia ustáli väčšinou skôr než u detí dojčených. Vždy je však nutné dodržiavať pokyny.
Čerstvo narodené bábätká je potrebné kŕmiť približne každé 2 hodiny. V žiadnom prípade neobmedzujte dieťa v kŕmení. Samo si povie, kedy má hlad. Po niekoľkých týždňoch sa bábätku upraví stravovací režim, začne bez problémov priberať a vy môžete prispôsobiť kŕmenie jeho potrebám. Všetko je prísne individuálne. Niektoré bábätká vyžadujú častejšie kŕmenie, iné vydržia s rovnakou dávkou mlieka dlhšie. Všeobecne platí, že pokiaľ sa bábätko dobre vyvíja, rastie (to vám potvrdí váš ošetrujúci lekár – pediater pri pravidelných kontrolách alebo konzultácii), jeho vylučovanie je pravidelné a v poriadku, tak nie je nutné ho na kŕmenie budiť. To platí nielen vo dne, ale najmä v noci.
Bábätko nám, bohužiaľ, nemôže povedať slovami, že má hlad, ale má na tento účel pripravený celý rad signálov, ako napr. cmúľanie prstíkov, oblizovanie pier, otváranie pusinky, kývanie hlavičkou zo strany na stranu alebo snaha priložiť hlavičku k hrudi či prsníku. Pozorne sledujte vaše dieťatko a vedzte, že tak vždy bezpečne spoznáte, kedy vám dáva najavo, že má hlad. Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že najväčším sprievodným javom skutočnosti, že dieťa chce jesť, je plač. Áno, aj, nie však vždy. Plač býva v tomto prípade už posledným varovným signálom.
Podstatou hypoalergénnych dojčenských mliek, určených pre deti s rizikom vzniku alergie, je tzv. štiepená bielkovina, ktorá znižuje alergenicitu mlieka. Nevýhodou procesu štiepenia je, že mlieko získava mierne horkastú chuť. Pravdou však je, že bábätká si väčšinou na horkastú chuť bez problémov zvyknú.
Chuť materského mlieka je veľmi ovplyvnená tým, čo dojčiaca mamička konzumuje. Materské mlieko je možné charakterizovať ako sladkasté až sladké vďaka vysokému obsahu mliečneho cukru – laktózy. Jeho chuť je ďalej ovplyvnená obsahom mliečneho tuku, ktorý je veľmi premenlivý a takisto je ovplyvnený stravou mamičky. Môže tak získať ovocné, vanilkové, korenisté a ďalšie chuťové tóny. Nielen chuť, ale aj zloženie materského mlieka je premenlivé v priebehu dojčenia aj podľa toho, ako dieťa rastie. Náhradná mliečna výživa sa líši podľa značky, keďže každý výrobca preferuje odlišnú chuť, vôňu či zloženie. Lahodnú mliečnu chuť jej dodáva predovšetkým obsiahnutá laktóza a mliečny tuk.
Obvykle je dobré s nimi začať medzi 7. a 8. mesiacom veku. Kúsky musia byť naozaj malé, pretože vaše dieťatko bude nekompromisne pľuvať späť všetko, čo bude príliš veľké alebo tvrdé na žuvanie. Kúsky oceníte hneď z niekoľkých dôvodov. Jednak napomáhajú rozvíjať žuvanie a hryzenie, ale navyše si vďaka nim deti precvičujú jemnú motoriku, učia sa samostatnosti a jedlo sa tak pre ne stáva väčšou zábavou. Na tieto účely sa najviac hodí používať varenú zeleninu a mäso alebo mäkšie druhy čerstvého ovocia.
Majte na pamäti, že plač nemusí byť vždy motivovaný len hladom. Nekŕmte preto dieťa pri každom plači, skúste ho prebaliť, pochovať a niekedy skrátka len vydržať. Najmä pri bucľatejších detičkách. Pokiaľ je to možné, do 6 mesiacov výhradne dojčite! Náhradnú výživu dojčaťa pripravujte podľa návodu, dávky nezvyšujte. Nemliečne príkrmy rozhodne nezaraďujte pred 4. mesiacom veku a bez porady s pediatrom. Postupne so zavádzaním príkrmov úmerne znižujte množstvo mlieka, pokiaľ sa to dá, ihneď po príkrme nedojčite a ani nepodávajte dojčenské mlieko. Ako prvú nemliečnu zložku jedálneho lístka vášho dieťaťa zaraďujte zeleninu, aby sa dieťa neučilo iba na sladké chute, ďalej ovocie a až potom začnite s kašami. Vedzte, že až v 96 % prípadov je obezita detí spôsobená zlými stravovacími návykmi v kombinácii s nedostatkom pohybu!
Hrnček môžete svojmu malému hrdinovi začať ponúkať ako alternatívu k fľaši už okolo pol roku veku. Nutná, samozrejme, bude vaša asistencia. Buďte trpezliví, musíte počítať s tým, že väčšia časť pokrmu skončí na oblečení, na vás alebo na podlahe. Okolo 8. – 9. mesiaca sa z hrnčeka už stáva zábava a dieťa si ho chce vziať samo. Kým sa ho však naučí spoľahlivo používať, asistujte mu, aby tekutinu nevdýchlo. Pre toto obdobie sú dobré plastové dojčenské hrnčeky s veľkými uškami. Niektoré deti (obzvlášť nedojčené a kŕmené z fľaštičky) sa z hrnčeka obvykle naučia piť neskôr, pretože im boli aj iné tekutiny, ako čaj alebo ovocné šťavy, podávané vo fľaške. Dobrou pomôckou je prechod cez náustky. Najmä spočiatku deti dobre tolerujú hrnčeky s mäkkými náustkami a postupne si zvykajú na tie tvrdšie. Je to bezpečnejšia forma pre dieťa aj pre vás. Okolo roku a pol veku už by dieťa malo prijímať tekutiny hrnčekom alebo hrnčekom s náustkom bez problémov. Najdlhšie prechod trvá tým deťom, ktoré pijú mlieko z fľaše pred spaním alebo pri nej zaspávajú. Fľaše sa nechcú vzdať, pretože je to pre ne uspávací rituál. Tu musíte mať väčšiu trpezlivosť a vytrvať.
Poradie nie je dôležité, podstatné je ponúkať širokú škálu chutí a textúr, najmä potom ovocia a zeleniny, aby sa vaše dieťa naučilo mať rado čo najširšiu škálu potravín. Aspoň spočiatku nemiešajte viac druhov ovocia a zeleniny dohromady, aby sa dieťa naučilo spoznať jednotlivé potraviny oddelene.
Jednoznačne áno! Dôležité je, aby dieťa jedlo dobre a nemalo problémy s trávením. Potom sa nie je čoho báť a môžete začať pridávať čerstvé bylinky. Svojmu dieťatku tak pripravíte nové chuťové zážitky, ktorých sa už nemôže dočkať.
S príkrmami začíname okolo 6. mesiaca veku a tým najlepším, čo deťom môžeme dať, sú ovocné a zeleninové kaše. Buďte kreatívni a skúšajte nové a nové varianty. Chuťová pestrosť je pre správny rozvoj stravovacích návykov rozhodujúca. Rozhodne nič nevzdávajte pri prvom neúspechu. A tiež deti nenúťte do jedla, iba im ho pokazíte a návrat do normálu bude trvať dlhšie.
Je možné povedať, že to tak skôr je, pretože vďaka dojčeniu spoznajú deti celý rad chutí, ktoré sa v umelej strave nevyskytujú. V každom prípade sa tento rozdiel veľmi rýchlo zmazáva. V oboch prípadoch je kľúčom k úspechu pevná vôľa a schopnosť vytrvať v zavádzaní nových potravín a chutí, kým si ich deti neobľúbia.
Nedostatok vitamínov a minerálnych látok je u detí najmä v prvých 6 mesiacoch života pomerne vzácny. Všetky potrebné živiny totiž získavajú prostredníctvom materského mlieka, resp. náhradnej mliečnej výživy. Je potrebné mať na pamäti, že kvalita materského mlieka je vo veľkej miere ovplyvnená tým, čo mamička v priebehu dojčenia konzumuje. Odporúča sa pestrá a vyvážená strava s dostatkom zeleniny, obilnín, mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov. V prvom roku sa u donosených dojčiat odporúča podávať vitamín D vo forme kvapiek v dávke 500 IU (cca 1 kvapka Vigantolu), keďže ho materské mlieko obsahuje málo. U detí starších ako 6 mesiacov patrí medzi najčastejšie nedostatky vitamín D a železo, ktorých dostatočný príjem zaistíte takisto pestrou a vyváženou stravou.
Áno, už v brušku deti dávajú prednosť sladkej chuti. Tomu je tiež prispôsobené materské, ale aj dojčenské mlieko. Však skutočnosť, že deti preferujú sladké, neznamená, že by ste ho mali v strave uprednostňovať aj vy. Práve naopak. Nápoje podávajte výhradne nesladené, a čo sa týka príkrmov a pevného jedla, najlepšou cestou je pestrosť stravy. Sladké jedlá si, samozrejme, vaše deti zamilujú, ale nepreháňajte to s nimi.
V detskom organizme je relatívne viac vody než v dospelom, preto pri nedostatku tekutín ľahko dochádza k dehydratácii. Deje sa tak najmä v parných letných dňoch, pri pobyte na slnku alebo ceste autom, pri horúčke či hnačke. Dostatočný prísun tekutín je jednou z vôbec najdôležitejších zásad, ktoré sa týkajú našich najmenších. Optimálna denná spotreba tekutín predstavuje u mladšieho dojčaťa 150 ml na 1 kg telesnej hmotnosti a u dieťaťa okolo jedného roku 100 ml na 1 kg. Nedostatok tekutín môže spôsobiť zvýšenú únavu, spavosť, podráždenosť, neskôr aj poruchy vnútorného prostredia. Dbajte preto na dostatočný pitný režim dieťaťa, naučte ho piť často a v malých dávkach vždy, keď prejaví záujem. Vhodné je podávať dojčenskú vodu, nesladené detské čaje alebo ovocné šťavy, tie však len v množstve do 150 ml denne. Dostatočný príjem tekutín pomôžu dieťaťu zaistiť aj rozpustné nápoje Sunárek ( odkaz), ktoré sú celkom bez sacharózy, a navyše obsahujú prebiotickú vlákninu.
Oproti všeobecnému presvedčeniu a obáv z lepku nie je potrebné siahnuť po obilnej kaši až ako po poslednom dojčenskom príkrme. Výskumy posledných rokov ukázali, že riziko vzniku alergie a celiakie je menšie, ak začneme so zavádzaním malého množstva lepku medzi 4. a 7. mesiacom. Výhodou je, keď mamička v tomto období dojčí. Lepšie sa tak v organizme dieťaťa navodí tolerancia voči podávanému lepku a súčasne sa zníži pravdepodobnosť vzniku alergie. Kaše je najlepšie podávať večer, pričom môžete striedať varianty obilnú, ryžovú a kukuričnú. Pre staršie dojčatá je veľmi vhodná aj kaša pšenová alebo pohánková. Obilná kaša je nielen zdrojom energie, ale aj vlákniny, vitamínov skupiny B a prospešných minerálnych látok. Priemyselne vyrábané mliečne kaše obsahujú už dojčenskú mliečnu výživu (mlieko) a pripravujú sa len pridaním vody. Pri nemliečnych kašiach, ktoré sú určené pre dojčené bábätká a pre deti s rizikom vzniku alergie, je možné na prípravu použiť okrem dojčenskej vody aj rôzne druhy mlieka (materské, hypoalergénne a ďalšie). Kaše je možné vhodne kombinovať s ovocím a zeleninou a okolo 9. mesiaca aj s jogurtom.
Vo veku 1 až 3 rokov by deti mali denne vypiť 300 – 500 ml mlieka, čo sú asi dva poháre. Mlieko dodáva organizmu predovšetkým vápnik potrebný na stavbu kostí a zubov. Jeho denná potreba u batoľaťa je 500 mg. Pritom platí, že 70 % vápnika zo stravy pochádza z mlieka a 20 % z mliečnych výrobkov (jogurty, syry, tvaroh). Dostupnosť vápnika z mlieka je niekoľkonásobne vyšší než z cereálií, strukovín a zo sóje. Ďalej je mlieko zdrojom plnohodnotných bielkovín a tuku pre zabezpečenie zdravého vývoja a rastu. Do 2 až 3 rokov podávajte deťom výhradne plnotučné mlieko. Pre tento vek sú celkom nevhodné nízkotučné mlieka. Výnimkou sú deti s obezitou, vysokým cholesterolom, ale aj deti z rodín s výskytom vysokého cholesterolu či s vysokým rizikom ochorenia srdca a ciev. V týchto prípadoch je potrebné poradiť sa s pediatrom. V posledných rokoch sa v mliečnej výžive batoliat do popredia dostávajú priemyselne vyrábané mlieka pre batoľatá. Tie sú vhodné najmä pre deti, ktoré nepatria medzi veľkých jedákov, pijú veľa mlieka alebo odmietajú mäso.
Skvelou prevenciou proti rozvoju detskej obezity je pestrá strava a dávkovanie úmerné veku, najlepšie 5× denne. Čo najviac obmedzte zdroje prázdnej energie, t. j. predovšetkým sladené nápoje, fastfood a cukrovinky. Z času na čas odmeňte dieťa za to, že správne je, či už drobným darčekom, spoločnou hrou, výletom a pod. Neučte deti, že sladkosť je odmena ani žiadne zobanie medzi jedlami. Na tom sa dohodnite aj s prarodičmi! Dbajte na pitný režim, ktorý sa v súvislosti s vekom pohybuje od 1 do 1,5 l denne. Kontrolujte vypitý obsah a vyhýbajte sa kolovým a sladeným sýteným nápojom aj prisladzovaným ovocným džúsom. Radšej ich nahraďte vodou a čajom. V prípade nadváhy dieťaťa po druhom roku života sa o prechode na polotučné mlieko poraďte so svojím pediatrom. Upravte stravovacie návyky všetkým členom rodiny a učte dieťa kultúre stolovanie. Zapojte dieťa do fyzickej aktivity, denne aspoň hodinu. Obmedzte čas pred televízorom alebo počítačom na maximálne 1 hodinu denne. Pokiaľ má vaše dieťa sklon k obezite, uberte 10 % z podávanej porcie a o ďalšom postupe sa poraďte s pediatrom.
Zamerajte sa na to, aby jedálny lístok vášho batoľaťa bol dostatočne pestrý, a to tak chuťou, ako aj tvarov, farieb a vôní. To všetko podnecuje záujem detí o jedlo, predovšetkým o to, ktoré ešte nepoznajú. Podávajte rôzne druhy ovocia a zeleniny. Je preukázané, že druh stravy, ktorú si dieťa osvojí v tomto období, bude vyhľadávať aj v neskoršom veku. Naopak, jednostranná a málo rozmanitá strava môže byť zdrojom nedostatočného prísunu niektorých živín. Dôležité je tiež dbať na správne stolovanie a stravovacie návyky. Dieťa máme viesť k stravovaniu u stolu, v detskej stoličke a nie „za pochodu“. Učíme ich, že jedlo je spoločný rituál, na ktorý je vymedzený určitý čas. Ako najlepší vzor pre utváranie správnych stravovacích návykov je vhodné využiť spoločný rodinný obed alebo večeru.
Neodporúča sa jedlá soliť, a to kvôli nadmernému zaťažovaniu obličiek a následnému riziku vysokého krvného tlaku. Takisto prisladzovanie potravín predstavuje „potravinovú pascu“. Deti si zvyknú na chuť sladkého a budú ju v ďalšom živote vyžadovať. Navyše, rafinovaný cukor negatívne ovplyvňuje vstrebávanie vápnika a ostatných minerálnych látok a ďalšou jeho obeťou sa stanú detské zúbky. Maškrty typu hranolčekov, chipsov a hamburgerov predstavujú nadmerný príjem soli a energie vo forme nežiaducich nasýtených tukov. V dôsledku toho vznikajú nezdravé potravinové návyky, ktoré už nie je možné odstrániť. Navyše, ich pravidelné a nadmerné jedenie výrazne prispieva k rozvoju obezity. Takisto by dojčatá a batoľatá nemali namiesto vody konzumovať 100 % džúsy, ani v koncentrovanej forme, pretože svojím vysokým obsahom cukrov falošne zasycujú a vedú k neprospievaniu a tiež sú zdrojom prázdnej energie a môžu viesť k detskej obezite.
Zlaté pravidlo hovorí: nevzdávajte to. Pri zavádzaní nových potravín sa ako dobré riešenie ukazuje ponúknuť ich jeden deň a vrátiť sa k nim za ďalšie dva dni a potom znovu a znovu. Výskumy hovoria o tom, že po 8 pokusoch deti väčšinou nové potraviny prijmú za svoje. Ďalším dôležitým aspektom je fakt, že tým najlepším príkladom pre svoje dieťa ste vy sami. Pokiaľ mu teda niečo nechutí, ukážte mu sami, aké je to dobré a uvidíte, že sa k vám časom pridá. Áno, sú prípady, keď neobľúbenosť konkrétnej potraviny alebo jedla jednoducho neprelomíte. Neostáva nič iné, než si priznať porážku. No aj v tomto prípade je dobré vedieť, že zo všetkých týchto rozmarov deti nakoniec vyrastú. Možno budete sami poznať príklad toho, ako sa z nenávideného jedla z detstva stalo v dospelosti to najobľúbenejšie.
Určite nie. Majte na pamäti, že to chce čas a napokon, keď toho vaše dieťa zje menej pri jednom jedle, pre to budúce bude o niečo hladnejšie a pravdepodobne toho zje zas o niečo viac. Pri jedle buďte trpezliví, s deťmi jedzte pomaly, pekne jeden hlt po druhom.
Ako zavádzať príkrmy, ako pripraviť prvé recepty a užitočné tipy pre správny rast dojčiat a batoliat. Pripravené s nutričnými poradcami a odborníkmi na detskú výživu.
Vaše dieťatko rastie pred očami a stále sa učí niečo nové. Takisto rýchlo sa mení aj jeho výživa. Pre každú fázu vývoja vám prinášame užitočné informácie.