Skôr ako sa pustíte do trénovania, je dôležité vedieť, či je už vaše dieťatko pripravené učiť sa. Malo by hlavne vedieť samostatne chodiť, pomenovať malú a veľkú potrebu a celkovo by už malo za deň močiť menej často, ako keď bolo mladšie.
Hovorí sa, že skúšať to v nižšom veku ako rok a pol je príliš skoro. Niektoré deti to síce zvládnu aj skôr, ale oveľa častejšie sú pripravené pokojne v dvoch rokoch alebo aj neskôr. Každé dieťatko je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom, preto neexistuje jedno univerzálne vhodné obdobie pre všetkých.
To, že je všetko na dobrej ceste, spoznáte vo chvíli, keď sa dieťatko dokáže zastaviť, dobehnúť na nočník a vedome vykonať potrebu. Nehody sú v začiatkoch úplne normálne. Pokiaľ však aj zhruba po dvoch týždňoch dieťa vykonáva potrebu nevedomky a všimne si to, až keď je po všetkom, možno je ešte nielen psychicky nepripravené, ale nemusí mať ani dostatočne vyvinutý zvierač. V tom prípade sa vráťte k plienkam, vyčkajte niekoľko týždňov a až potom tomu dajte znova šancu. Niekedy to naozaj chce čas!
Viac rád o tom, ako nastravovanie vašich najmenších nájdete v našom jedálničku.
Ak ste z vyššie uvedených signálov usúdili, že je čas začať, vyberte ešte vhodný moment vzhľadom na životné tempo vašej rodiny. Začnite v pokojnom období, keď vás nečaká cestovanie alebo dôležité návštevy. Skrátka, aby ste boli v pohode aj doma. Jednoduchšie je začínať v letných mesiacoch, pretože ak sa vonku stane nehoda, nebudete potrebovať tak veľa vrstiev oblečenia na prezlečenie. Určite nezačínajte v čase, keď je dieťa choré alebo keď riešite zásadné životné zmeny.
Adekvátne tomu, čo je vaše dieťa schopné pochopiť, mu opíšte, čo ho čaká. Aby vedelo, že odteraz už nebude mať plienku, že bude chodiť na nočník a ako to bude prebiehať. Deti rady napodobňujú dospelých, preto im dovoľte ísť s vami na toaletu. Všetko tiež môžete predviesť na obľúbenom plyšákovi, s ktorým budete hrať hru, ako išiel na nočník.
Dieťa vás bude potrebovať! Pozorujte jeho správanie a časom si všimnete signály, podľa ktorých spoznáte, že mu treba ísť na nočník. V tej chvíli sa ponáhľajte. Nebojte sa, postupne pri tom budete potrebovať menej a menej času. Je takisto lepšie sa dieťaťa na jeho potrebu neustále nevypytovať. Mohli by ste ho dostať do stresu a to procesu učenia nijako nepomáha. Naopak.
Hneď ako začnete s tréningom a vypozorujete, že dieťa je už pripravené, nevracajte plienku späť. Ak dieťaťu dáte plienku len výnimočne, môže byť potom zmätené a učenie sa spomalí. Zo začiatku mu však nechávajte plienky na spanie. Tie začnite odstraňovať (no s nepremokavou podložkou na matraci) až v čase, keď budete niekoľko týždňov cez deň bez nehôd.
V žiadnom prípade dieťa nikdy netrestajte, ak sa mu nepodarí dobehnúť na nočník včas. Všetko sa ešte len učí a potrebuje si vybudovať k celej veci pozitívny postoj, čo sa nestane, ak budete konať negatívne. Môžete mu v pokoji vysvetliť, čo sa nepodarilo a na čo si nabudúce dáte spoločne pozor. Snažte sa dieťa predovšetkým podporovať a byť na tejto ceste jeho parťákom či parťáčkou, nie strašiakom. A za každý úspech poriadne chváľte!
Deti majú toľko vnemov na premýšľanie! Pri tom sa ľahko zabudne na nejaký nočník. Aj to býva dôvodom nehôd, a to najmä mimo domova, kde je ešte viac neznámych podnetov. Vybavte sa dostatočným množstvom náhradného oblečenia (vrátane topánok), vezmite igelitové vrecko na prípadné zašpinené spodné a vrchné oblečenie. Vyložte kočík alebo autosedačku nepremokavou podložkou. A pokojne zabaľte na vychádzku pod kočík nočník. Niektoré deti totiž v začiatkoch preferujú používanie iba toho svojho.
Posadiť dieťa na nočník a zapnúť mu televíziu nie je metóda, ktorú by sme mohli odporučiť. Dieťa sa vie koncentrovať iba na jednu vec. Keď ho rozptýlite inou činnosťou v tom istom momente, keď má vykonať potrebu, nebude si celkom uvedomovať, že je v nejakom procese učenia sa.
TIP: Niektoré deti nechcú chodiť na nočník a rovno chcú chodiť na záchod ako veľkí. To vôbec nevadí! Kúpte malú detskú dosku na WC a smelo do toho. Len je to niekedy náročnejšie z toho dôvodu, že záchod na rozdiel od nočníka nemôžete mať v každej miestnosti.
Hoci bude začiatok pre celú rodinu pravdepodobne náročný, zachovajte si trpezlivosť a láskavosť. Čoskoro sa to podarí a budete mať o starosť menej! Myslite na to, že každý má svoje tempo, a neporovnávajte svoje dieťa s deťmi v okolí, snažte sa naň netlačiť, nenútiť ho a nechajte sa viesť tým, že vy vaše dieťa poznáte zo všetkých najlepšie.
Čítajte tiež:
